Stoff Nagel

Už od mala bol Hans Nagel obklopovaný umeleckou činnosťou. Jeho otec, nadaný kováč, premieňal mosadzné americké nábojnice z druhej svetovej vojny na popolníky, vázy a svietniky, ktoré Hans spolu so svojimi bratmi zbierali po nociach. Dosť možno to bol práve otec, ktorý v Hansovi a jeho bratoch prebudil umeleckého ducha a chuť študovať na kolínskej umeleckej škole. Jeden zo synov Nagelov sa stal maliarom, druhý sochárom, tretí strieborníkom, ale bol to práve Hans Nagel, kto zastával funkciu generálneho riaditeľa malej rodinnej firmy, odhodlaný pokračovať v práci svojho otca, poháňaný kreativitou a zmyslom pre detail.

Stretnutie s Wernerom Stoffom

Len 20 rokov po skončení vojny sa tridsaťpäťročný Hans Nagel stretol s architektom a umelcom Wernerom Stoffom v dizajnérskej komunite v Kolíne nad Rýnom. Werner Stoff pôsobil ako výkonný umelec a vyvinul vlastný typický rad predmetov „bez rohov“. A tak ich spoločná láska k dizajnu a vášeň pre umenie vyvolali neutíchajúci zápal a začala tak veľkolepá spolupráca.

60. roky 20. storočia - tri diery v snehu

Geniálne myšlienky môžu človeka napadnúť takmer na každom kroku. V prípade Hansa Nagela, to bolo pri páde na lyžiarskej dovolenke v Alpách, keď ho pobozkala múza, pri pohľade do snehu na odtlačok svojich troch prstov. Tento odtlačok je premietnutý v ikonickom elegantnom svietniku s tromi stojanmi, na ktorého dizajne sa podieľal Werner Stoff.